Rakytník rešetliakovitý patrí medzi rastliny s najväčšou výživovou hodnotou na svete. Keď sledujeme zoznam látok, ktoré sa nachádzajú v jeho plodoch a listoch, ako by sme čítali etiketu nejakej super potraviny. Ide o jedinečné doteraz známe prirodzene sa vyskytujúce bohaté zoskupenie karotenoidov, tokoferolov, vitamínov B, sterolov, flavonoidov, organických kyselín, fytoncídov, trieslovín a predovšetkým nenasýtených mastných kyselín. Prinášame ďalší článok profesorky Kataríny Horákovej.
Tento článok vznikol na podnet predstaviť výživový doplnok MEGA – 7 Finclubu Lekárskemu grémiu
pri jeho uvedení na slovenský trh. Rakytníkový olej je jedinou zložkou MEGA – 7.
Rakytník rešetliakovitý obsahuje veľmi zriedkavo sa v prírode vyskytujúcu omega-7 mastnú kyselinu s vysokou antioxidačnou účinnosťou, kyselinu palmitolejovú, ktorá v rakytníkovom oleji tvorí viac ako jednu tretinu. Rakytník poskytuje živiny, ktoré podporujú cirkulačný systém. Pomáha pri liečbe ochorení srdca, žalúdka, čriev, prechladnutí a vyčerpanosti. Podporuje hojenie rán, popálenín, ekzémov a radiačných poranení. Napriek tomu, že v mnohých krajinách Európy a Ázie už po stáročia poznajú a využívajú jeho veľkú liečebnú a výživovú hodnotu, u nás sa mu ešte stále nevenuje dostatočná pozornosť.
Skôr ako budeme hovoriť o samotnom novom výživovom doplnku Mega – 7, pozrime sa do histórie, ktorá jeho výrobu predchádzala. Začnime od rastliny, z ktorej sa olej získava pre Mega-7.
K čomu sa používal v minulosti
Rakytník rešetliakovitý už dávno patrí medzi liečivé rastliny tradičnej indickej, tibetskej a mongolskej medicíny. Hlavným predmetom zberu tradične sú plody. Liečivé účinky však majú aj konáre a listy. V Indii sa džem z plodov rakytníka považoval ako prostriedok proti chudokrvnosti a celkovej ochabnutosti organizmu. V indickej a tibetskej medicíne sa plody, kôra a listy rakytníka používali na prípravu 10 zložitých liečivých zmesí, ktoré sa odporúčali na liečenie chorôb tráviaceho traktu, zápalových a hnisavých pľúcnych chorôb a proti krvácaniu.
Vo východnom ľudovom liečiteľstve sa už celé storočia užívali zrelé plody tejto rastliny. Z nich vytlačená šťava liečila nechutenstvo, zvonka sa potierali rany a boľavé popáleniny od slnka. Už niekoľko storočí existuje stará tradícia v čínskej medicíne na využívanie rakytník a rovnako užitočné účinky jeho olejov sa osvedčili pri liečbe kardiovaskulárnych chorôb. Užitočnosť rakytníka bola známa aj v starovekej Európe. V antickom Grécku i v Ríme ľudia poznali jeho povzbudzujúce účinky. Vojaci Alexandra Macedónskeho vraj užívali rôzne časti rakytníka proti únave. Rakytník oceňovali aj vo veterinárnej praxi. Po jeho použití sa viac leskne konská srsť. O tomto užívaní svedčí aj jeho botanický názov. Hippophae pochádza zo starej gréčtiny a v preklade znamená trblietajúci sa kôň, hippos = kôň a phaes = lesk. Starí Gréci totiž vedeli, že ak sa zvieratá pásli v oblastiach, kde rástla táto drevina, tlstli a ich srsť dostávala lesklý nádych.
Rakytník rešetliakovitý – citrónovník severu
Rakytník rešetliakovitý (Hippophae rhamnoides) je liečivá rastlina, ktorú nazývajú aj citrónovník severu, a toto svoje pomenovanie si skutočne zaslúži. Okrem mnohých ďalších bioaktívnych látok obsahuje vysoký podiel vitamínu C, ktorý značne kolíše. Závisí na odrode a prírodných podmienkach. Je to neuveriteľné, ale odporúčanú dennú dávku vitamínu C pokryje iba jeden jediný plod rakytníka! Koncentrácia vitamínu C sa v dužine pohybuje od 100 mg/100 g plodu do 2 500 mg/ 100 g plodu v čínskej subspecii sinensis. V porovnaní s tým pomarančová šťava obsahuje okolo 35 až 40 mg/100 g plodu.
V 40. rokoch minulého storočia ruskí vedci začali prví skúmať aktívne zložky v listoch a plodoch rakytníka. V mnohých ďalších štúdiách potvrdili nielen všetky jeho dávno známe liečebné vlastnosti, ale zistili tiež, že rakytník rešetliakovitý patrí medzi rastliny s najväčšou výživovou hodnotou na svete. Obsahuje okrem vitamínu C nevídané množstvo vitamínu E, K, provitamín D, 40 karotenoidov vrátane beta-karoténu, 18 aminokyselín, 24 minerálnych solí, jedinečnú kombináciu polynenasýtených a mononenasýtených mastných kyselín (omega-3, 6, 7 a 9), organické kyseliny, flavonoidy, fytoncídy, steroly, triesloviny.
Jedna nemecká vedecká štúdia sa sústredila na výskum prítomnosti B vitamínov, a potvrdila, že rakytník rešetliakovitý obsahuje nielen všetky vitamíny B, ale obsah vitamínu B12 sa vyrovná množstvu, aké sa nachádza v pečeni. Výskumná skupina Dr. Pandalisa (EU Patent: No. 0799237) bola prvá, ktorá objavila, že šupa semien rakytníka rešetliakovitého, ktorý rastie na niektorých biotopoch, obsahuje veľké množstvo vitamínu B12, a to prostredníctvom činnosti špeciálnych symbiotických baktérií. Nedávno uskutočnené analýzy čerstvých plodov opäť potvrdili jeho vysoký obsah – 60 µg vitamínu B12 na 100 g vzorky. Pritom sa na detekciu vitamínu B12 použil špecifický ELISA test, ktorý zaručuje, že sa zaznamenal iba „pravý“ vitamín B12 a nie látky analogické vitamínu B12. Na tomto mieste treba však ešte zdôrazniť, že nie každý rešetliakovitý ker je zásobárňou vitamínu B12!
Plody sa konzumujú ako ovocie, a to buď čerstvé alebo zmrznuté. Spracovávajú sa na džúsy, džemy a pod. V týchto produktoch sa zachová vysoký obsah vitamínu C. Šťava z dužiny má baktericídne účinky. Stimuluje trávenie, pozitívne ovplyvňuje celkovú odolnosť organizmu voči infekciám. Plody sa užívajú pri celkovom oslabení organizmu a pri rekonvalescencii. Odvar z plodov sa aplikuje pri kožných chorobách. Odvar zo semien zasa ako preháňadlo. V lekárskej praxi sa najčastejšie používa rakytníkový olej, ktorý sa získava zo semien alebo z celých plodov.
Kým sa u nás liečivé účinky tejto rastliny ešte stále prehliadajú, v Rusku a v Číne úspešne používajú rakytníkový olej priamo v nemocniciach na zotavenie poranenej kože, na liečbu preležanín, popálenín, ekzémov a poškodení po radiačnom žiarení. Blahodárne účinky rakytníka sa využívajú aj v ruskej kozmonautike. Jeho plody sú súčasťou diéty kozmonautov a olej zapracovaný do krému ich chráni pred solárnym žiarením. Rakytník veľmi pomohol i obyvateľom Černobyľu po havárii atómového reaktora v roku 1986. Vo Fínsku ho vysoko oceňujú, bol tu vyhlásený za „Rastlinu roka 2005“. Veľký boom v súčasnosti zažíva aj v USA – kde sú známe prvé pozitívne výsledky pri liečbe rakoviny maternicového krčku.
Botanické údaje – Je jedným z troch druhov rakytníkov rozšírených v Európe a Ázii. Spolu s hlohom (Eleagnus L.) a šeferdiou (Shepherdia Nutt.) patria do čeľade hlohovitých (Elaeagnaceae). Rakytník rešetliakovitý je tŕnistý ker alebo strom, a dorastá do maximálnej výšky 10 metrov. Je to veľmi elegantný ker, s úzkymi listami a striebristo šedými, drobnými kvetmi. Tieto sa na jeseň zmenia do ozdobných, väčšinou oranžových plodov rastúcich v bohatých trsoch.
Z botanického hľadiska patrí medzi kôstkovice a nie, ako sa často nesprávne označuje ako bobuľovina. Farebnosť plodov sa môže pohybovať aj v širšej škále, od žltej až po červenú. Kôstkovice vo veľkosti od 0,5 – 1,5 cm sú šťavnaté, kyslej chuti a príjemnej vône. Vyskytuje sa hlavne v Číne, Mongolsku, Nepáli, Indii a na Sibíri. Teraz je už rozšírený aj po celej Európe. Žijú v symbióze s baktériami, ktoré pútajú dusík a tým obohacujú pôdu dusíkom. Má široko rozvetvený a hlboký koreňový systém. Preto je ideálnou pionierskou drevinou na spevňovanie piesčitých dún, sutí, na vytváranie prírodných porastov v piesčitých priepustných pôdach. Na našom území rastie iba druhotne. Je to svetlomilná dvojdomá drevina odolná voči mrazu, suchu i znečisteniu ovzdušia. U nás sa používa predovšetkým ako okrasný, spevňujúci ker na násypoch pozdĺž diaľnic.
Plody rakytníka – zdroj oleja výnimočného zloženia.
Svetlo oranžovým guľatým plodom sa tiež hovorí „sibírsky ananás“, a to nielen pre chuť podobnú tomuto exotickému ovociu, ale taktiež pre jeho podobné liečivé vlastnosti. Tieto neveľké guľôčky sú zdrojom nevídaného množstva biologicky aktívnych zložiek, preto ich tiež naši predkovia radi pojedali a vypracovali aj metódu získavania rakytníkového oleja. Získavali ňou čistý olej (98 %) jasno oranžovej farby, charakteristickej chuti a vône, pričom sa zachovali všetky jeho blahodárne pôsobiace zložky.
Rakytníkový olej pred dávnymi rokmi…
Použitie rakytníkového oleja na liečebné účely má veľmi dlhú históriu. Používal sa všeobecne už v starovekej medicíne pri liečení chronických chorôb žalúdka, pečene, dýchacích ciest, reumatizmu a proti hnisavým ranám na koži. Antickí Gréci ho užívali ako regeneračný prostriedok na vlasy, ktorý im dodával lesk a zdravý vzhľad. Je známe, že ľudoví liečitelia odporúčajú používať rakytník vnútorne i zvonka jednak proti vypadávaniu vlasov, ale aj pri avitaminóze a anémii.
Lipofilné zložky rakytníkových plodov
Obsah oleja – Okrem jeho prítomnosti v semenách, je jedným zo špeciálnych vlastností vysoký obsah oleja v dužinatých častiach rakytníkových plodov. Obsah oleja v semenách je všeobecne okolo 10%, avšak vyššie hodnoty sa našli v niektorých kultivaroch a v divoko rastúcich rastlinách v Altaji v Českej republike a Tadžikistane. V čerstvých plodoch sa obsah oleja pohybuje od 1,4 až 13,7 %. Obsah oleja v rámci jednej populácie koreluje s morfologickými charakteristikami ako je veľkosť a farba plodov, ktorá môže viesť až k dvojnásobnému rozdielu.
Mastné kyseliny – Olej zo semien rakytníka je bohatý na dve esenciálne mastné kyseliny, a to na linolovú (18:2 n-6) a alfa-linolénovú kyselinu (18:3 n-3). Proporcie oboch týchto mastných kyselín v oleji semien sú všeobecne 30 až 40% ( omega–6) a 20 až 35% (omega–3). Ostatné hlavné mastné kyseliny v semenách sú kyselina olejová (18:1 n-9, 13 až 30%), palmitolejová (16:0, 15 až 20%), stearová (18:0, 2 až 5%) a vakcínová (18:1 n-7, 2 až 4%).
Fyziologické účinky olejov rakytníka
Účinky na kožu a sliznicu – Lokálna aplikácia obidvoch rakytníkových olejov podporuje hojenie rán a hojenie poškodenia pokožky následkom popálenia či ožiarenia. Medzi pozorované účinky patrí tiež regenerácia tkaniva, protizápalové a antimikrobiálne efekty. Steroly a alkoholy s dlhými reťazcami sú aktívnymi zlúčeninami, ktorým sa pripisujú tieto účinky.
Mäkké časti plodov majú odlišné zloženie mastných kyselín ako semená. Je charakteristické vysokou hladinou kyseliny palmitolejovej (16:1 n-7, 16 až 54%), čo je veľmi nevšedné v rastlinnej ríši. Ostatné dominantné mastné kyseliny v dužinatých častiach sú palmitová (17-47%) a olejová (2-35%). Genetické faktory, t.j. rozdiely medzi druhmi a subspeciami, zohrávajú primárnu úlohu pri zložení mastných kyselín.
Tokoferoly a tokotrienoly – Semená aj dužinaté časti sú vhodným zdrojom tokoferolov. Celkový obsah tokoferolov a tokotrienolov varíruje v rozmedzí 100-300 ml/kg v semenách a 10-150 ml/kg v čerstvých plodoch. V mäkkých častiach alfa-tokoferol sám tvorí 90% z celkového obsahu tokoferolov a tokotrienolov, kým alfa- a gama – izoméry (každý reprezentuje 30-50% celkového) sú hlavnou zložkou semena. Hladina tokoferolov a tokotrienolov v oleji semien a dužiny je typická, 0,1- 0,3%. Hladina týchto zlúčenín v olejoch závisí okrem pôvodu a času zberu aj od metódy izolácie oleja.
Fytosteroly – V rakytníku sa nachádzajú tri fytosteroly: beta-sitosterol, beta-amirol a eritrodiol. Obsah sterolov je typický najmä pri semenách 0,1-0,2%. V dužine sa ich nachádza o 10-krát menej (0,02-0,04%).
Karotenoidy – Karotenoidy sa hlavne vyskytujú v dužine a dávajú tak plodom prekrásnu oranžovú farbu. Obsah karotenoidov v semenách je 1/20-1/5 oproti dužine. V plodoch rakytníka sa okrem alfa-karoténu zistila prítomnosť gama-karoténu, dihyroxy-beta-karoténu, lykopénu, zeaxantínu a cantaxantínu. Z hľadiska identifikácie a biochémie karotenoidov v plodoch si vyžaduje ešte ďalšie štúdie. Obsah karotenoidov extrémne varíruje až desaťnásobne a závisí od suroviny ako aj od spôsobu izolácie oleja. Všeobecne beta-karoténu sa nachádza v dužinovom oleji 100-500 mg/100 g, kým v oleji získanom zo semien 20-100 mg/100 g.
Od roku 1997 sa plody rakytníka stali zákonom schváleným liekom a uvádzajú sa v zozname čínskeho liekopisu. Počas druhej polovice 20. storočia sa uskutočnilo veľké množstvo experimentov na zvieratách ako aj rad klinických štúdií skúmania fyziologických účinkov olejov rakytníka. Väčšina publikácií, ktoré uvádzajú získané výsledky je napísaná v čínštine a v ruštine. Extenzívny prehľad a analýzu týchto publikácií urobil Yang v roku 2001. Z prehľadu vyplýva, že storočia známe liečivé účinky olejov podporili vedecké experimentálne výsledky. Niektoré z uvádzaných sa potvrdili aj v štúdiách vykonaných v Európe v ostatných rokoch.
Antioxidačné účinky – Olej zo semien a mäkkých častí rakytníkových plodov spomaľuje oxidačný proces a stabilizuje štruktúru membrány v živočíšnych modeloch. Osemtýždňové podávanie oleja zo semien znížilo hladinu malondialdehydu (MDH) v membránach erytrocytov a v pečeni krýs. Zapracovanie oleja z rakytníkových plodov do potravy krýs a morčiat potlačilo hladinu MDH v membránach erytrocytov a ochránilo zvieratá pred poškodením tkaniva vyvolaným chladom. Podávanie oleja zvýšilo aktivitu glutation peroxidázy (GSH-Px), Na, K-ATPázy, superoxid dizmutázy (SOD), a glukózo-6-fosfát dehydrogenázy (G-6-PD), ako aj membránovú hladinu kyseliny kremičitej a sulfydrylovej skupiny v erytrocytoch.
Intraperitonealne podávaný olej rakytníka chránil pred chemicky indukovaným poškodením pečene u živočíšnych modelov. Navyše liečenie olejom znížilo hladinu MDA, zachovalo normálnu aktivitu sérum glutamát pyruvát transaminázy (SGPT) a sérum glutamát oxalát transaminázy (SGOT) a zvýšil aktivitu SOD a GSH-Px v pečeni.
Pri orálnom užívaní olejov sa pozorovalo zlepšenie symptómov atopickej dermatitídy (AD). Olej zo semena zvýšil pomer linolovej, alfa-linolénovej a eikosan pentaenovej (20:5 n-3) kyseliny v plazmatických lipidoch. Zvýšenie alfa-linolénovej kyseliny pozitívne koreloval so zlepšením AD symptómov, a preto sa predpokladá, že táto mastná kyselina zodpovedá za pozitívny účinok. Tieto účinky pravdepodobne súvisia s kompetitívnou inhibíciou syntézy leukotrienov 4-série z arachidonovej kyseliny následkom zvýšenej syntézy leukotrienov 5-série. Olej z dužiny zvýšil proporciu palmitolejovej kyseliny v plazmatických fosfolipidoch a neutrálnych lipidoch. Avšak zmeny v palmitolejovej kyseline nekorelovali so zlepšením symptómov AD. Účinky oboch olejov pravdepodobne súvisia s inými mechanizmami.
Pokusy na zvieratách ako aj klinické štúdie potvrdili ochranné a liečivé účinky oboch rakytníkových olejov na mukózovú membránu proti jej rôznym poškodeniam. Výsledky experimentov na zvieracích modeloch žalúdkového vredu jednoznačne podporili klinické úspechy liečby a prevencie vzniku vredov v ústnej a gastroduodenálnej mukózovej membráne. Oleje z mäkkých častí rakytníka sú viac účinné ako oleje získané zo semien. Niekoľko štúdií predpokladá, že steroly a sterylglykozidy sú hlavnými protivredovými zlúčeninami. Rakytníkové oleje sa tiež úspešne používali pri liečbe chronického zápalu hrdla a maternicového kŕčku.
Účinky na rizikové faktory kardiovaskulárnych chorôb – Výsledky na zvieracích experimentoch a v klinických štúdiách predpokladajú, že užívanie rakytníkových olejov znižuje riziko kardiovaskulárneho ochorenia. Medzi tieto riziká patrí zníženie celkového cholesterolu v krvi a hladiny LDL cholesterolu, zvýšenie hladiny HDL cholesterolu, inhibícia tvorby trombov a aterosklerózy a spomalenie oxidácie LDL.
V malej skupine sa vykonala štúdia vplyvu rakytníkového oleja z plodov. Dvanásť zdravých mužov užívalo 5 g oleja denne 4 týždne. Užívanie oleja významne redukovalo agregáciu krvných doštičiek v porovnaní s užívaním kokosového oleja. Užívanie rakytníkového džúsu obsahujúceho olej počas 8 týždňov znížil citlivosť LDL na oxidáciu a zvýšil hladinu HDL cholesterolu v krvi zdravých mužov.
Účinky na imunitu – Pozitívne účinky rakytníkového oleja sa skúmali väčšinou na experimentálnych živočíšnych modeloch. Rakytníkový olej bol účinnou adjuvantnou terapiou na zlepšenie funkcie imunitného systému u pacientov trpiacich na rakovinu, ktorí podstúpili chemoterapiu. In vivo štúdie na zvieratách naznačujú, že rakytníkový olej zmiernil hematologické poškodenie zapríčinené chemoterapiou.
Zdravotná nezávadnosť – V toxikologických štúdiách, ktoré sa uskutočnili na zvieracích modeloch sa overila bezpečnosť oboch olejov získaných zo semien a z dužiny rakytníka. Sledovala sa akútna a chronická toxicita na krv, pečeň a srdce, ako aj mutagenita a teratogenita užívaných olejov.
Produkcia a využitie rakytníkových olejov: prítomnosť a budúcnosť
V Číne a v Rusku sa rakytníkové oleje používali ako surovina na produkciu liekov v prírodnej medicíne a v kozmetike. V ostatných rokoch sa rakytníkové oleje stávajú viac a viac populárne ako špeciálne potravinové doplnky a ingrediencie najmä v Japonsku, v Európe a v Severnej Amerike. Je to následkom zvýšenej informovanosti o výživových účinkoch týchto olejov v západných krajinách.
Začlenenie olejov do každodennej potravy ako je chlieb, džús a jogurty predstavuje nové trendy v aplikácii rakytníkového oleja. Vysoký obsah polynenasýtených mastných kyselín a ďalších v tuku rozpustných živín citlivých na kyslík, ako sú karotenoidy a tokoferoly, však zvyšuje chúlostivosť oleja na oxidáciu, čo limituje ich aplikáciu. Mikrokapsuláciou sa podarilo zmeniť olej na práškovú formu, čím sa chráni pred oxidáciou, zvlášť ak sa kombinuje s pridaním antioxidantov. Toto zvýšilo stabilitu oleja a zlepšilo senzorické vlastnosti potravinových produktov obsahujúcich kapsulovaný olej.
Po vedeckej stránke problematika mechanizmu účinku rakytníkových olejov na človeka nie je ešte úplne prebádaná. Potrebné je klinické odskúšanie deklarovaných zdraviu prospešných účinkov rakytníkových olejov predovšetkým na dostatočnom počte pacientov. Ďalej je treba zistiť či mikrokapsule sú dostatočne stabilné a aká je absorpcia kapsulovaného oleja v ľudskom tenkom čreve. Predovšetkým práve toto by bolo nutné overiť v klinickom meradle. Na tento účel štúdia by sa mali vybrať definované biomarkery, ktorými by sa monitorovala vhodnosť a využiteľnosť špecifických olej obsahujúcich potravinových produktov z rakytníka. Tým by sa získalo opodstatnenie existujúcich požiadaviek na nové využitie rakytníkového oleja ako potenciálnej zložky funkčných potravín.
Preparát MEGA – 7 tvorí jedinečná zmes antioxidačných látok. Obsahuje za studena lisovaný vysoko kvalitný rakytníkový olej, získaný z celých plodov rakytníka rešetliakovitého (Hippophae rhamnoides). Má výnimočné doteraz známe prirodzene sa vyskytujúce bohaté zoskupenie karotenoidov, tokoferolov, flavonoidov, fytosterolov a nenasýtených esenciálnych mastných kyselín (omega-3, 6, a 9). V prvom rade je však zdrojom vzácnej omega-7 mastnej kyseliny, kyseliny palmitoolejovej s významnou antioxidačnou účinnosťou, ktorá sa v prírode vyskytuje veľmi zriedka, v rakytníkovom oleji ale tvorí až jednu tretinu.
Indikácie: Vhodné pri liečbe poškodenej a starnúcej kože alebo ťažko sa hojacej mukóznej membrány dýchacieho, tráviaceho, urogenitálneho traktu a vnútorného povrchu oka. Stimuluje imunitný systém, chráni pred aterosklerózou, toxickým poškodením pečene, predchádza vzniku trombov v žilách, upravuje hladinu cholesterolu, ochraňuje pred vznikom nádorov, pomáha pacientom po chemoterapii a rádioterapii, pozitívne pôsobí pri vredových ochoreniach, pri infekciách močového systému, pri liečbe chronického zápalu hrdla, mandlí a maternicového kŕčku, zápalových stavov slizníc (ústna a nosná dutina, pošva, bolestivé trhliny konečníka), podporuje liečbu kožných chorôb a poranení kože (mykóza, popáleniny, omrzliny, preležaniny, popraskané bradavky u dojčiacich žien).
Vedľajšie účinky: nie sú známe. Užívanie rakytníkového oleja môže zmeniť farbu moču na tmavožltú až červenú, avšak toto je neškodné.
Interakcie: vzájomné ovplyvnenie ostatnými liekmi nie je známe.
Dávkovanie: Výrobca odporúča dennú dávku 2 x denne dve kapsule počas jedla. Každá kapsula obsahuje 500 mg oleja, z čoho 30 % tvorí kyselina palmitolejová. Balenie obsahuje 60 kapsúl, ktoré vystačia pri odporúčanom dávkovaní na 15 dní.
Poznámka: Dĺžka a spôsob dávkovania, ako aj množstvo dennej dávky však závisí na druhu príslušnej liečby. Rakytníkový olej možno užívať vnútorne i zvonka. Na dosiahnutie maximálneho efektu je vhodné spojiť oba spôsoby užívania. Konkrétne postupy liečby pozri článok Rakytníkový olej reštaurátor zdravia.
____________________________
MICCAM PREDNÁŠKA: Na webstránke zameranej na videochat a streaming www.miccam.com 6. apríla 2011 o 20:00 h uskutočním prednášku na tému Prekyslenie organizmu. Je to pokračovanie prednášky z 23. marca o obsahu mojej pripravovanej knihy Varovné signály tela, ktorá príde na knižný trh v máji/júni 2011. Kto by ste chceli prednášku absolvovať, rada Vás privítam na www.miccam.com. Stačí len, aby ste sa zaregistrovali a môžete byť súčasťou týchto mojich prednášok.
2024 ©