Nielen tuky by mali symbolicky sedieť na lavici obžalovaných. Za vznik obezity a kardiovaskulárnych chorôb nesú zodpovednosť i sacharidy v nevhodnom zložení a množstve. Je preto veľmi dôležité poznať glykemický index potravín (GI). Autorkou článku je profesorka Katarína Horáková. Viac sa môžete dočítať na jej blogu tu.
Postupne totiž klinická prax začala odhaľovať nové skutočnosti. Zistilo sa, že niektoré sacharidy zvyšujú hladinu krvného cukru viac, iné menej. Čím viac po jedle stúpa glykémia, tým viac sa musí vyplaviť inzulín – hormón, ktorý produkuje podžalúdková žľaza – pankreas. Človek, ktorý vo veľkej miere konzumuje potraviny s vysokým glykemickým indexom (biele rožky, bagety, hamburgery, pizza…) je častejšie hladný a hlad sa snaží utíšiť opäť napríklad samotným pečivom (mysliac si, že samotný rožok má predsa málo tuku), a tým sa dostáva do začarovaného kruhu. Pozor, hrozí nám tak inzulínová pasca. Prečo?
Možno teda povedať, že ak budú dvaja ľudia držať diétu s rovnakou energetickou hodnotou, schudne viac ten, ktorý bude jesť potraviny s prevažne nižším glykemickým indexom. Prečo? Ak totiž začleníme do každého jedla potraviny s nízkym glykemickým indexom, organizmu bude dlhšie trvať, kým vstrebe sacharidy. Tým sa pomôže udržovať medzi jednotlivými jedlami ustálená hladina cukru v krvi, čím sa predlžuje pocit sýtosti a zaháňa sa pocit hladu.
Konzumácia potravín s nízkym GI je vhodná pre všetkých zdravých ľudí ako prevencia civilizačných chorôb. Najviac ostražití by však mali byť ľudia s nadváhou, obézni, diabetici a tí, u ktorých sa v rodinách vyskytujú srdcovo-cievne choroby. Ide totiž o to, že chronicky zvýšená hladina inzulínu v krvi (hyperinzulinémia) je samostatným rizikovým faktorom pre vznik kardiovaskulárnych ochorení.
Glykemický index je systém, ktorý indikuje, ako rýchlo určité potraviny spôsobujú zvýšenie hladiny cukru v krvi. Zjednodušene povedané, udáva, na akú dobu dokáže potravina poskytnúť energiu. Teda aký čas po jej konzumácii sa v tele udrží dostatočne vysoká koncentrácia cukru potrebná na to, aby človek nepociťoval hlad. Potraviny s vysokým glykemickým indexom spôsobujú rýchly nárast, kým potraviny s nízkym indexom sú príčinou iba malého nárastu, a tak aj dlhšieho pocitu sýtosti.
GI môže mať hodnotu od 0 do 100 a ako kontrolný bod sa používa čistá glukóza vo svojej maximálnej hodnote 100. Potraviny pod hodnotou indexu 55 sa klasifikujú ako potraviny s nízkym GI, potraviny v rozmedzí 55 – 70 sú potraviny so stredným GI a nad 70 sa považujú za potraviny s vysokým GI. Odporúčajú sa potraviny s GI nižším než 55. Neodporúčajú sa naopak tie, ktoré majú GI od 70 vyššie. Hodnoty sa zisťujú experimentálne a zďaleka nie sú k dispozícii pre všetky potraviny (množstvo informácií sa však stále rozširuje). Čím viac sa hodnota blíži k stovke, tým je pre obéznych a diabetikov zákernejšia. Niektoré potraviny môžu hodnotu 100 dokonca aj prevyšovať!
____________________________
MICCAM PREDNÁŠKA: Na webstránke zameranej na videochat a streaming www.miccam.com 6. apríla 2011 o 20:00 h uskutočním prednášku na tému Prekyslenie organizmu. Je to pokračovanie prednášky z 23. marca o obsahu mojej pripravovanej knihy Varovné signály tela, ktorá príde na knižný trh v máji/júni 2011. Kto by ste chceli prednášku absolvovať, rada Vás privítam na www.miccam.com. Stačí len, aby ste sa zaregistrovali a môžete byť súčasťou týchto mojich prednášok.